Týždňová túra Michala Knitla v kirgizských horách – Údolí Karakolu #1
Údolí Karakolu
Kirgizsko. Krajina Strednej Ázie, ktorá ma pre svoju krásu a hory láka najviac. Cez 90 % územia tvoria hory. Priemerná nadmorská výška krajiny, o trochu väčšej ako Rakúsko spolu s Maďarskom, je 2750 metrov nad morom. Najvyšší vrch Pik Pobedy meria 7439 metrov. Pohorie Ťanšanu sa tiahne od hraníc s Kazachstanom a Čínou smerom k Tadžikistanu.
Nachádzam sa v Karakole, na severovýchode krajiny, pri jazere Issyk-Kul. Maršrutku sa presúvam do Jeti-Oguz.
Hromadným taxíkom sa dostávam na koniec cesty. V miestnej reštaurácii si vychutnávam lahmana – polievku s domácimi rezancami, zemiakmi a malými kúskami masa – jediné jedlo, ktoré mali.
Šliapať začínam až po piatej. V nádhernom údolí kráčam medzi veľkým množstvom júrt, poväčšine pre turistov. Prekvapuje ma hustý ihličnatý les po oboch stranách údolia. Všetko je zelené. Stanujem po troch hodinách na čistinke pri potoku.
Druhý deň stúpam dlhým údolím do sedla Teleti (3759 m) s výhľadom na neďaleké zasnežené končiare. Počas zostupu prichádza večer. Pár sto metrov za stádom voľne pasúcich sa koní, stanujem.
Pomerne rýchlo, aj keď nadivoko cez hustý les a malý chodníček, sa dostávam k dvom veľkým táboriskám v údolí Karakolu. V kempe sa rozprávam s ľuďmi, jeden domáci vodca mi ukazuje fotky a hovorí: „Koniec tohto údolia je najkrajší v širokom okolí.“ Neváham. K jazeru pôjdem neskôr. Až do večera stúpam údolím, v ktorom sa potok s postupom času mení v divokú dravú rieku.
Počas cesty som nosil termoprádlo Devold Active, ktoré vrelo odporúčam.
Viac o dvoch mesiacoch v Kirgizsku sa dočítate v cestopise Hodvábny vietor.
