Výstup na najvyššiu horu Papuy-Novej Guiney #3

Zdolanie vrcholu

Vstávame o jednej. Ako dojedám, pršať prestáva. Môjmu sprievodcovi sa veľmi nechce. Vonku sa mračná celkom rozťahujú a polovica oblohy je jasná, plná hviezd a svitu mesiaca.

Vyrážame všetci naraz. O druhej. Cesta hore by mala trvať 6-7 hodín. Martin mi znepríjemňuje výstup tým, že viackrát pýta viac peňazí, ako sme sa dohodli. Aj mu hovorím, že hore môžem ísť aj sám a zaplatím mu dohodnuté, ale že vracať späť sa nemienim. Však prečo súhlasil, keď teraz sa mu podmienky nepáčia?

Keďže pre tento výstup som išiel dva aklimatizačné výstupy, aby som mal viac síl, sme ďaleko pred ostatnými. Kým chodník k jazeru bol jasný ako facka, tak v tme nájsť chodník hore po kameňoch a skalách je komplikované. Vrcholová skala je veľká strmá skala, ktorá sa obchádza a vystupuje zozadu po strmých kameňoch. Je to jedna skala ďalej ako biela budova stanice na skale, ktorú je vidno i zo základného tábora.

Necelú hodinu po východe slnka, o 6:42, sme na vrchole. Je tu vrcholový kužeľ a krásny výhľad na všetky smery. Na východ vidím vytŕčajúce pohorie s Mt. Michael, na juh pohorie Kubor. Na JV iba tuším, že je tam druhý najvyšší vrch – Mt. Giluwe. Z oblakov vytŕčajú i okolité kopce. Slnko svieti a je tu tak krásne.

Pri zostupe si vrchnom jazere máčam nohy vo vode. Je pol dvanástej. Neskôr si pri chate dávame 1-1,5 hodinovú pauzu. Mám toho dosť. Líham si do tieňa v kuchyni a oddychujem.

Cestou dole do dediny ideme rýchlym krokom. Domáca nás ponúka zemiakmi na cibuľke so slížmi a zelenou zeleninou. Chuť mi pripomína granadír, ktorý bol vždy mojim obľúbeným jedlom. Som tak unavený, že iba zaľahujem a asi 2 hodiny driemem.

Počas cesty som používal ruksak Bergans Trollhetta 75l, termoprádlo Devold Active, bundu Klattermussen Algron i merino ponožky Devold. Vrelo odporúčam.