Výstup na najvyššiu horu Papuy-Novej Guiney #2

Bojovné kmeně

Willie je sympaťák a naozaj pohodový človek. Najradšej by som išiel sám, to však v PNG nie je možné… Už za predošlé týždne v krajine som pochopil, že ešte len pred 100 rokmi tam prišli prví bieli ľudia, ktorí tým, že prišli so zbraňami a domáci sa nemali ako proti nim brániť, tak im priniesli mier.

Totiž predtým len 800 kmeňov bojovalo proti sebe. A po príchode bielych prestali bojovať. Avšak stále každá hora, každé územie niekomu patrí a domáci chcú vedieť, kto chodí po ich území a tiež, či sú všetci v bezpečí.

Ráno ma domáca ponúka dvoma zemiakmi a dáva mi jeden pečený sladký zemiak – caucau na cestu. Martin prichádza o ôsmej, ako bolo dohodnuté.

„Máš jedlo a teplé oblečenie?,“ pýtam sa ho. „Áno,“ odpovedá. Keď vidím, že má iba tenisky, rifle a sveter s bundou a iba malú tašku na šnúrke na chrbte, nie som si istý. Ale už som si zvykol, že Papuánci sú zvyknutí ísť naľahko. Kráčame cez celú dedinu hore kopcom po ceste, až kým končí. Nasleduje trojhodinová chôdza meter širokým chodníkom uprostred lesa až ku dvom chatám pri jazere vo výške 3500 metrov, kde je základný tábor. Sme tu jediní. Časom prichádza Španiel, Rakúšanka i Kanaďanka.

Počas cesty som používal ruksak Bergans Trollhetta 75l, termoprádlo Devold Active, bundu Klattermussen Algron i merino ponožky Devold. Vrelo odporúčam.